V rámci prvej operácie, ktorá zahŕňala územie severovýchodných hraníc Slovenska bola Východokarpatská operácia, ktorej sa zúčastnili aj jednotky 1. československého armádneho zboru. Pre nás známejšia ako Karpatsko-Duklianska, alebo ľuďmi poznaná ako boje o Dukliansky priesmyk. Prebiehala od 8. septembra do 28. októbra 1944 a zúčastnili sa jej jednotky 1. ukrajinského frontu. Konkrétne sa jednalo o 38. armádu zosilnenú 25. tankovým, 1. gardovým jazdeckým zborom. V rámci tohto zoskupenia sa počítalo aj so spomínaným 1. čs. armádnym zborom a na pravom krídle s pomocou 1. gardovej armády, ktorá podliehala 4. ukrajinskému frontu. Pár mesiacov dozadu však počas leta vojská 1. a 2. ukrajinského frontu viedli ťažké boje, počas ktorých utrpeli veľké straty a potrebovali nutne oddych a doplnenie stavov. Situácia však vyžadovala rýchle riešenia v Karpatoch a tak už 4. septembra sovietske velenie 1. ukrajinského frontu vydalo smernicu k prevedeniu spomínanej operácie. Po prekročení hranice a obranných línií v priesmyku sa malo ďalej postupovať na Prešov a spojiť sa s povstalcami. Hlavný útok mal celkovo postupovať pozdĺž hlavnej cestnej komunikácie, ktorá bola najkratšou cestou na Slovensko a ktorá pokiaľ by sa dostala do rúk sovietskym jednotkám, pretli by sa tak hlavne spojnice medzi nemeckou 1. tankovou armádou. Operácia počítala s postupom až do hĺbky 90 km a predpokladaná dĺžka operácie sa rátala na 5 dní. Optimistické plány však však narušilo viacero faktorov, ktoré celú operáciu natiahli takmer na 2 mesiace a vyžiadali si niekoľko násobne väčšie straty na životoch. Jedným z hlavných faktorov však pravdepodobne bolo prekvapujúce odzbrojenie dvoch východoslovenských divízií nemeckými jednotkami hneď na začiatku Slovenského národného povstania s ktorými sa v rámci bojov o Dukliansky priesmyk jednoznačne počítalo. Tie mali totiž podľa plánu a v spolupráci s partizánskymi oddielmi na tretí deň od začiatku východo-karpatskej operácie zaútočiť od Stropkova do tyla nemeckým jednotkám, ktoré držali obranu Duklianskeho priesmyku. Niet pochýb o tom že by to spôsobilo vážne problémy v nemeckej obrane a na druhej strane veľmi pomohlo sovietskym jednotkám, ako aj 1. čs. armádnemu zboru pri prekračovaní týchto horských priesmykov. Nemci si boli veľmi dobre vedomí dôležitosti tohto horského priesmyku a veľmi dobre predpokladali že príde ten čas, keď Červená armáda bude chcieť prebiť aj do Československa. Pre Nemcov by to znamenalo prienik do priemyslových oblastí Slovenska, Čiech, ale aj do Maďarska. Takmer na každom hrebeni tohto pohoria vybudovali vopred prepracovanú obranu, ktorá bránila vstupy na všetkých dôležitých smeroch a jej hĺbka v niektorých úsekoch siahala takmer do 60 km. Obranné body boli navzájom po-prepájané dobre vybudovanými a maskovanými objektmi, poľného charakteru.
Hneď prvý deň útoku, 8. septembra hlavné sily prelomili obranu približne na 12 kilometrovom úseku fronty a postúpili rovnako do hĺbky obrany približne 12 kilometrov. Nepriateľ však nasadil v priestore 3 čerstvo presunuté divízie z toho 2 boli tankové, čo spôsobilo pomalé naťahovanie pôvodných plánov o rýchlom postupe. Situáciu pomohlo vyriešiť privolanie 4. gardového tankového zboru. Pre 1. čs. armádny zbor sa stal „peklom“ boj o kótu 534, ktorý bol oporným bodom, strategickou výšinou, ktorá ovládala hlavnú cestnú komunikáciu ku Duklianskemu priesmyku. Dobytie tohto bodu dosť ovplyvňovalo ďalší vývoj bojov a plánovaných útokov. Kótu 534 sa podarilo dobyť v noci 11.-tého septembra, no nepriateľ sa výšinu snažil spätne získať útokmi v nasledujúcich dvoch dňoch. Útoky nepriateľa však boli úspešné odrazené a tak sovietskej jednotky spolu s 1. čs. armádnym zborom mohlo pokračovať ku Duklianskemu priesmyku. Útok sa však vliekol veľmi pomaly a za prvých sedem dní sa podarilo preniknúť len cez prvé pásmo nemeckej obrany a aj to len na úzkej šírke obrannej línie. Nepriateľ väčšinou koncentroval svoje sily v úseku kde útočili 1. gardová armáda, kde vybudoval veľmi silnú obranu a využíval všetky výhody horského terénu. 1. gardová armáda tak zvádzala tvrdé a krvavé boje o každú výšinu a každú obec. Do večera 13. septembra však prelomili jednotky 1. gardovej armády tvrdú nemeckú obranu a postúpili asi o 15 kilometrov v šírke obrany cca 30 km. 19. septembra jej jednotky mali postupovať na poľskú obec Radoszyce a odtiaľ 19. septembra preniknúť na poľsko-slovenské hranice. 20. septembra sa podarilo jednotkám 4. gardového tankového zboru zmocniť poľského mestečka Dukly, odkiaľ viedla jediná hlavná cesta na Dukliansky priesmyk. V tento istý deň však do slovenskej obce Kalinov vstúpili prvé sovietske jednotky 242. horskej divízie a 129. gardovej streleckej divízie. Na základe vzniknutej situácie spojenej s tým, že sovietskej jednotky vstúpili už na územie Československa, nepriateľ začal do tohto priestoru prisúvať ďalšie posily a snažilo sa udržať všetky dôležité cesty a priesmyky. Jedným zo strategicky dôležitých priesmykov bolo aj Ruské sedlo, ktoré by v prípade ovládnutia sovietskymi jednotkami umožňovalo rýchli prienik po hlavnej ceste do boku nepriateľa a ďalej do nížiny. Útok začal 26. septembra a trval 5 dní. Nemci v priestore umiestnili dve elitné divízie, presúvali a preskupovali jednotky z iných úsekov a zo dňa na deň držali silnejšiu obranu, ktorá dňa 30. septembra dokonca prinútila sovietske velenie útoky dočasne zastaviť. Presun nemeckých jednotiek na obranu Ruského sedla však oslabilo obranu v priestore 18. armády, generála J.P.Žuravljova, čo rýchlo využil a zaútočil v tomto priestore na nemecké postavenia, ktoré sa následne podarilo prelomiť. Nemecká obrana bola tak dobre vybudovaná, že čelné útoky plnili viac menej len úlohu oklamania nepriateľa a odvedenia jeho pozornosti od hlavného útoku, ktorý sa viedol do boku postavenia, alebo celým obchvatom do tylu obranného postavenia. 30. septembra po preskupení svojich síl zahájili sovietske jednotky cielený útok priamo na Dukliansky priesmyk. 38. armáda spolu s 1. gardovou armádou mala v pláne obísť obranné postavenia nepriateľa, čo donútilo Nemcov, aby 6.-tého októbra začalo svoje jednotky sťahovať. Po zistení situácie, že sa nepriateľ sťahuje, podarilo sa 1. čs. armádnemu zboru ešte naraziť na zadný voj nepriateľa, ktorý sa podarilo zneškodniť a v súčinnosti s 31. tankovým zborom a 67. streleckým zborom 6. októbra definitívne ovládli Dukliansky priesmyk. Ešte v ten deň sa podarilo oslobodiť slovenskú obec Vyšný Komárnik, ktorý leží priamo na Duklianskom priesmyku.
