Následne, necelý mesiac po ukončení tejto operácie, sovietske vojská zahájili ďalšiu operáciu, ktorá nadväzovala na tú predošlú. Táto operácia niesla názov Východoslovenská a trvala v období od 20. novembra do 31. decembra 1944 . Zúčastnili sa jej už len jednotky 4. ukrajinského frontu a to, 38. armády, 18. armády, 1. gardovej armády. Neľahké boje však čakali na jednotky Červenej armády na území východného Slovenska v priestore Dargovského priesmyku v Slánskych vrchoch, kde mali nemecké jednotky dobre vybudované obranné postavenia a kde mali nastúpiť ku útoku hlavne jednotky 18. armády a 1. gardovej armády. Obranné postavenia boli súčasťou širšej obrannej línie „Gisela-Stellung“. Jednotky mali po prekročení masívu pokračovať na mesto Košice a Prešov, a podľa plánu mali mať na zdolanie horských hrebeňov 2 dni s tým, že približne na 5.-ti deň útoku by mali dosiahnuť aspoň predmostia mesta Košice. Čo sovietske velenie ale zrejme nevedelo bol fakt, že tento úsek z časti posilnili nepriateľské jednotky, ktoré ustúpili po rovnako ťažkých bojoch z Duklianskeho priesmyku. Plány na 5.-dňové dosiahnutie mesta Košice sa tak rozplynuli a v priestore Dargova sa tak front vďaka trom divíziám nemeckého XXXXIX. horského zboru, ktorých obranné postavenia boli veľmi dobre pripravené zastavil takmer na 5 týždňov, kým sa podarilo „prelomiť“ obranu nemeckých jednotiek.
Útok na nemeckú obrannú líniu začali ráno 9. decembra o 7.00 hod. vojská 1. gardovej armády po oboch stranách hlavnej cestnej spojnice v smere na Bačkov a severozápadne od Trnávky. Zoskupenie 18. armády nastúpilo ku útoku západne od Trebišova v smere na Slanec. Lenže už v prvých hodinách boja všetky sovietske jednotky narazili na tvrdí odpor brániacich sa jednotiek v horskom teréne. Nepriateľské horské jednotky totiž veľmi dobre vedeli, ako viesť obrannú vojnu v horskom teréne pre ktorý boli vlastne vycvičené. Nemeckú obrannú líniu sa 1. gardovej armáde podarilo preraziť severne od priesmykovej cesty v oblasti Bačkova, kde jej útvary postúpili do zalesneného priestoru smerom na západ do hĺbky troch až štyroch kilometrov. Južne od priesmykovej cesty bol výsledkom sovietskeho útoku prienik do nemeckej obrannej línie v priestore západne od Trnávky, ale ďalší postup vojsk 1. gardovej armády postupne slabol a ani snahy o ovládnutie hlavnej cesty Dargov – Košický Klečenov nezaznamenali žiadny úspech. Rovnako pokusy z nemeckej strany o vytlačenie sovietskych jednotiek sa nestretli s úspechom. Sovieti svoje straty stále nahrádzali a prisúvali ďalšie a ďalšie zásoby. 15. decembra však situácia pre nemecké jednotky nebola priaznivá a nebolo možné sa udržať na východnej obrannej línii pred vstupom do Slánskych vrchov. V čase keď Sovietsky plán počítal, že ich jednotky už budú v Košiciach, nepriateľské jednotky len opúšťali prvú líniu obrany na východnej strane horského masívu. Nové obranné postavenia zaujali pozdĺž hrebeňa a na západnej strane celého pohoria. Takmer týždeň trvalo, kým sovietske jednotky vôbec oslobodili obec Dargov a dostali sa tak ku hlavnej ceste na Dargovský priesmyk. Po obsadení tohto priestoru sa ku väčšiemu útoku neodvážila ani jedna strana. Ďalší väčší útok na hrebene priesmyku sa začal 22. decembra. Nemecká obrana bola ale tak silná a ich postavenia tak dobre vybudované, že ani 5 nasledujúcich dní plných útokov na situácii ohľadom frontovej línie nič nezmenili. Jediné kto na to získal boli Nemci, a to čo získavali bol čas. Následne 27. decembra sovietskej jednotky po veľkých stratách upustili od ďalších útokov a línia sa až do nového roka stabilizovala. Jednotky preskupovali, dopĺňali stavy a zásoby. Samozrejme že aj počas týchto dní došlo ku bojovým stretom, no väčšinou sa jednalo o kontakt na obranných líniách v rámci prieskumných operácií na zistenie pozícií ako jedného, tak druhého nepriateľa. Velenie 4. ukrajinského frontu tak muselo pripustiť fakt, že útočná bojová operácia na nepriateľské postavenia „Gisela-Stellung“ dopadla katastrofálne a plánované oslobodenie Košíc skončilo neúspechom. Ďalšie akcie v tomto priestore sa tak odložili na neurčito a ku Košiciam sa ďalej a pomaly prebojovávala už len 18. armáda juhozápadne od Slánskych vrchov.
Veľká ofenzíva Červenej armády a jej 1. ukrajinského frontu v Poľsku na seba viazala aj nemecké jednotky na východnom Slovensku a konkrétne aj v horskom pásme Slánskych vrchov, v priestore Dargovského priesmyku. Generálnym útokom v Poľsku pre Nemcov hrozilo, že sovietske jednotky sa tak dostanú zo severu nebezpečne do tyla nemeckých vojsk na území východného Slovenska. Preto nemecké velenie v polovici januára 1945 začalo jednotky sťahovať do Poľska. Obranné postavenia nemeckých jednotiek na Dargove tak boli zo dňa na deň slabšie, čo ihneď využila Červená armáda a 18. januára obnovila útočnú činnosť v tomto priestore. Keďže bol ale priestor od Nemcov viac menej vyprázdnený, sovieti tak bez problémov už na druhý deň dorazili do Košíc. Sovietske jednotky a velenie pri prekračovaní nemeckých obranných postavení na Dargove mohlo konečne vidieť, prečo ich útoky tak zlyhávali a pochopili že upustenie od ďalších útokov bolo dobrým rozhodnutím. Nemecké postavenia boli tak dobre vybudované a zabezpečené, že útokom by mohol nepriateľ odolávať minimálne ďalšie 2-3 týždne a na sovietskej strane by si to vyžiadalo tisíce ďalších a zbytočných obetí. Do ukončenia útokov na masív Slánskych vrchov si boje vyžiadali na strane Červenej armády približne 5000 mŕtvych. Celkovo však údaje hovoria asi o 20 000 obetiach vrátane ranených a nezvestných. Nemecké straty v tomto prípade boli omnoho menšie, no prekvapivo sa ich nepodarilo doposiaľ nejako presnejšie vyčísliť.
Na záver už dnes môžeme o situácii ohľadom bojov na Dargovskom priesmyku otvorene povedať, že boj o tento priestor v rámci naplánovanej operácie a proti plnej sile protivníka Červená armáda nikdy nevyhrala a Dargovský priesmyk v čase keď proti nej na druhej strane stáli plné sily protivníka nikdy nedobila. Tým, že sa z tohto priestoru hlavné nemecké jednotky stiahli kvôli ťaženiu červenej armády v Poľsku, úmyselne tak oslabili svoje postavenia. Až túto situáciu následne využili sovietske jednotky, ktoré následne potom tento priestor bez väčších bojov obsadili a postúpili na Košice.
